back to black

zdravim vas opat z Azie. sam sa pytam, ako som sa sem dostal, no jednoducha odpoved bude, ze oklukou.

mam za sebou 3-mesacny pribeh, ktory sa zlozitejsie sklada do suveti. zvlast v blogu, ktory sa snazi skrizit ucenie Olivera Andrasyho a Paula Coelha (© Zuzana Hlubinova). je to pribeh z Portugalska, kde som necestoval sam, kde bol iny vzduch i ludia, kde bolo slnecno aj sychravo, kde bolo dobre aj zle. niekde v strede ruksaku, v hlbokych utrobach, kam zriedka siaham po ponozky, si ako talizman lomeno casovanu bombu uchovavam konzervu rybacej pasteky z portugalskeho potravinoveho retazca Pingo Doce. chcel by som ju zakopat do zeme a uchovat pre buduce generacie, pretoze je hovadsky dobra.

Citaj dalej →

zivot rockera

tento clanok som zacal pisat este z Kambodze, ale padal nan prach tak dlho, az je uplne neaktualny ako moj datum narodenia. ale teda takto to zacalo:

poslusne sa hlasim z Kambodze. vlastne nie az tak poslusne, pretoze zijem zivot turistickej celebrity: fetujem pivo, picham si marihuanu, nosim okuliare (to robia dospeli, ci slavni ludia?), palacinky si posypam kokainom a orechy rozbijam vlastnou pecenou zoceleou ziarom pitiek…

Citaj dalej →

Joseph, the “free” horse

it is morning. Joseph – the free horse, is waking up standing. because horses stand while sleeping. he is thinking. thinking hard – he does not know what is the proper way to live. he does not know what to do with his life. “how to use this marvelous horse potential?” he thinks. he cannot decide what to become – whether to be a politician, a sportsman or an artist. he does not know how to make the world a better place, by his standards of course. all other horses are spending their time feeding, running and mating. they are simple and happy horses. “unconscious ignorants”, he thinks. but Joseph is a special and bothered horse, because he does wonder what is the meaning of life.

Citaj dalej →

jaro miroš – pre teba krívam

vďaka tebe viem, ako voňajú kvety
lebo mi to furt jebeš pod nos

kvôli tebe dýcham
inak faktže vôbec nepotrebujem kyslík

s tebou lietam v oblakoch
keďže mám od strýka na víkend paraglajd

s tvojím tieňom sa túlam
takže si tam bohužiaľ aj ty a navyše je skurvene horko

si tak spontánna
len tak sa jebneš pod auto

Citaj dalej →

Laos: ako si nevybavit viza do Thajska

caute kamosi a kamosi kamosov, najomni vrahovia a polonahe faninky, ktore sledujete kazdy moj pohyb. dlho som nenapisal ziadny fekalny pseudoreport z mojich ciest a asi dnes nastal den, kedy to odcinim.

rekapitulacia

po prilete do europy (a strate draheho telefonu na letisku pri brane c.46), piatich dnoch v Amsterdame a troch mesiacoch v Portugalsku sa nas retardovany hrdina ocitol opat v Thajsku. asi mal pocit, ze sa potrebuje oslobodit pred Europou a zavazkami (a nasledne prist na to, ze sloboda zacina a konci predovsetkym hlave), a tak sa vratil opat do Azie.

Citaj dalej →

Agónia

Niečo je inak. Prebúdzam sa, v ušiach mi bzučí sterilný hluk a hlava mi ide každú chvíľu explodovať. Poloomráčený otváram oči a svetlo ma prebodáva niekde zvnútra ako pažravo prehltnutá rybacia kosť. Telo mám zmeravené a od okolitej miestnosti ma delia hrubé mreže z materiálu, ktorý som predtým nikdy nevidel. Som v klietke. Vo vzduchu sa vznáša pach moču kombinovaného s krvou. Oba patria mne. Niečo je inak. 

Citaj dalej →

Srenie

Kvapky potu medzi ritnicami,
slunce pálí jak žáha,
hnedé na slipoch, zvetralé…
– pozri, aha!

Richard tíško čuší.
Obdivuje si popraskané pľuzgiere,
Slnko žlté sťa špina z uší,
on však nevníma – serie.

Obloha ako facka jasná,
vôň česneku.
Hovno – vec úžasná,
prezradí veľa o človeku.

Citaj dalej →