a preco vlastne cestujes?

baby nebalim. vacsinou sa necham zbalit. aj dnes by ma mohol niekto zbalit, som lenivy a zajtra odlietam do thajska a odtial sa snad nejak dostanem do indie. no a tie veci sa do ruksaku nedostanu silou myslienky (mozno ked sa vratim a bude zo mna guru levitator). ked sa ma pytaju naco a preco, odpoviem, ze si idem upgradnut software, oddychnut si, pomeditovat, preskumat svet a zivot v nom. to len v skratke. ale asi najviac zo vsetkeho je bezhlave presuvanie to, co mi prinasa obrovsku radost zo zivota. neviem, co na tom moze byt take super, ale ja si s istou davkou masochizmu uzivam aj 13 hodinovu (paradoxne iba) 200 kilometrovu hrkavu rozbitu cestu v laoskom autobuse s vypeckovanym karaoke, placucimi detmi a grcajucimi ludmi (to od tej hrbolatej cesty; najskor som myslel, ze igelitky rozdavaju na smeti. naivka).

Citaj dalej →

back to black

zdravim vas opat z Azie. sam sa pytam, ako som sa sem dostal, no jednoducha odpoved bude, ze oklukou.

mam za sebou 3-mesacny pribeh, ktory sa zlozitejsie sklada do suveti. zvlast v blogu, ktory sa snazi skrizit ucenie Olivera Andrasyho a Paula Coelha (© Zuzana Hlubinova). je to pribeh z Portugalska, kde som necestoval sam, kde bol iny vzduch i ludia, kde bolo slnecno aj sychravo, kde bolo dobre aj zle. niekde v strede ruksaku, v hlbokych utrobach, kam zriedka siaham po ponozky, si ako talizman lomeno casovanu bombu uchovavam konzervu rybacej pasteky z portugalskeho potravinoveho retazca Pingo Doce. chcel by som ju zakopat do zeme a uchovat pre buduce generacie, pretoze je hovadsky dobra.

Citaj dalej →

zivot rockera

tento clanok som zacal pisat este z Kambodze, ale padal nan prach tak dlho, az je uplne neaktualny ako moj datum narodenia. ale teda takto to zacalo:

poslusne sa hlasim z Kambodze. vlastne nie az tak poslusne, pretoze zijem zivot turistickej celebrity: fetujem pivo, picham si marihuanu, nosim okuliare (to robia dospeli, ci slavni ludia?), palacinky si posypam kokainom a orechy rozbijam vlastnou pecenou zoceleou ziarom pitiek…

Citaj dalej →

Laos: ako si nevybavit viza do Thajska

caute kamosi a kamosi kamosov, najomni vrahovia a polonahe faninky, ktore sledujete kazdy moj pohyb. dlho som nenapisal ziadny fekalny pseudoreport z mojich ciest a asi dnes nastal den, kedy to odcinim.

rekapitulacia

po prilete do europy (a strate draheho telefonu na letisku pri brane c.46), piatich dnoch v Amsterdame a troch mesiacoch v Portugalsku sa nas retardovany hrdina ocitol opat v Thajsku. asi mal pocit, ze sa potrebuje oslobodit pred Europou a zavazkami (a nasledne prist na to, ze sloboda zacina a konci predovsetkym hlave), a tak sa vratil opat do Azie.

Citaj dalej →

“blog o myanmare”

tak ja vam teda o tom myanmare napisem, aj ked sa mi vobec nechce. nemohol som spat, pretoze teraz v ramci setrenia uz tyzden zeriem sosovicu. spoiler alert: tento clanok bude velmi vulgarny a obcas aj negativny, pretoze som teraz zase na druhom konci sveta a je tu ina polarita. a navyse je mi to jedno.

Citaj dalej →

ako znova prezit Bangkok a napisat o tom plytky blog

z thajskeho ostrova Koh Lanta som opat vykracoval do neznama, zoci voci dobrodruzstvu a nebezpecenstvu. ako ked pouzivate Internet Explorer. mna ale cakal Myanmar a predtym mozno nejake to znasilnenie v temnych ulickach Bangkoku. od tychto vysnivanych zazitkov ma delili uz iba myanmarske viza na ambasade v Bangkoku a predtym vzdialenost 600 kilometrov. nebudem ani spominat, ze som tuto vzdialenost v casovej tiesni opat neuspesne prestopoval. no dobre, tak som to spomenul… a navyse, kedze som pohodlny cestovatel, z ktoreho neustale vypadavaju peniaze, rozhodol som sa zmeskat lacny a nasadnut na luxusny 12 hodinovy autobus do Bangkoku. pri dverach na mna mrkala mlada stewardka v sexi tele. muzskom tele. pamatajte, nehodnotte ludi podla vzhladu. napriklad niekto moze mat hranatu hlavu a stale sa moze stat milovanym premierom malej vychodoeuropskej krajiny (akakolvek podobnost s realitou je cisto nahodna, Robert).

Citaj dalej →

zrod superhrdinu ôämana

po meditation retreate som citil hlboku empatiu k celemu svetu a rozmyslal, ako zachranit vase mizerne a zbytocne zivoty. bolo jasne, ze treba konecne urobit to, na co som bol predurceny: obliect si kostym superhrdinu a zachranit svet. ale kedze ja som mal iba tielko a kratase a taktiez moje telo v odraze vodnej hladiny vyzeralo iba ako take male tielko, pochopil som, ze svet potrebuje novy druh hrdinov: hrdinov, ktori bojuju slovami v tieni monitora a pred zloduchmi su neochvejne chraneni piratskou verziou antivirusu z roku 2004. rozhodol som sa teda prezaciatok zachranit svet tymto blogom v slovencine. pevne odhodlany, potreboval som uz len svoju zakladnu. potreboval som utocisko pre boj so zlom tohto sveta. potreboval som pripojenie na internet.

Citaj dalej →