Sedel som na vrchole vysokého špicatého kameňa a vnímal kľud vetra. Niekoľko metrov podo mnou sa rozprestierala nekonečná hmla, a niekde ešte hlbšie pod ňou, azda skrytá dolina – ak vôbec existovala – bola príliš abstraktným pojmom z pohodlia môjho zasneného vysokého ostrova zo všetkých strán obklopeného kvapôčkami vody vznášajúcej sa v atmosfére. Iba ja a môj opustený ostrov. Tiché miesto, kde mám dovolené slobodne rozmýšľať. Sedel som potichu a hľadel – áno, je to obligátne – hľadel som do diaľky, na západ slnka, ktorý sa pohrával s hranicami vnímania krásy tak obmedzeným zmyslom, akým len môže moje psie oko byť.
Fotorecept: Nihilisticka Karfiolova Tikka Masala
Tento recept sa v nasich rodinach traduje po generacie. Moj dedo ho nosil v konecniku 15 rokov a z toho 10 rokov mal sedavu pracu traktoristu. Nic prijemne.
Chcel som ho zdielat s ostatnymi mamickami na mimibazare, ale zial neobsahuje parky ani kecup a teda v komunite by sa zial nestretol s pochopenim.
Krátky fejtón, ktorý nezmení váš pohľad na žobrákov
Peniaze som zháňal už od rána. Ako každý deň. Chodil som po meste a pýtal od ľudí drobné. Občas aj od psov, ale tí väčšinou nič nemajú.
Pracoval som usilovne, s krátkymi prestávkami som prešiel niekoľko kilometrov, oslovil stovky ľudí a zažil stovky odmietnutí. Väčšinou od nich nedostanete nič. Niektorí sú nepríjemní, iní premúdrelí, iní sa cítia previnilo, ale aj tak nájdu výhovorku a nič vám nedajú. Niektorí sa dokonca tvária, že neexistujete.
Chcel by som byť tvoj Vlado
Nemám síce modré oči
a som vyšší,
pokiaľ vieš.
K menu Vlado však vedie
hneď niekoľko ciest.
Stačí si nasadiť modré čočky,
trocha zrovnať krivý nos,
pánom chirurgom dať zredukovat dĺžku kostí
a ty nezistíš, že pod povrchom, v koži Vlada,
som len Milan, hnedooký pštros.
India: byt turistom je tazka a nedocenena praca
Dobre.
Po sokujucom zoznameni sa s indickym subkontinentom, nicnerobeni v utopistickom Auroville a kurze jogy v Kochi som drzal v rukach mocny nastroj na osobnu transformaciu a ovladnutie tvorstva. Citil som sa dobre – mal som za sebou niekolko genocid miestnej populacie komarov. Nic cloveku neprinesie viac radosti ako myslienka, ze ma moc nad nizsimi bytostami. Ze boh ho stvoril, aby mohol vladnut tejto planete – aby znecistoval ovzdusie a oceany, tazil suroviny, nechaval vyhynut rozne zivocisne druhy, vrazdil sa medzi sebou navzajom v mene vlastnictva, ideologii a nabozenstiev a popri tom bol aj tak nestastny so svojou existenciou. Preto som sa pytal, co dalej robit s touto nesputanou mocou, ktorou ma poveril stvoritel? Rozhodol som sa, ze sa stanem turistom. Mojim osudom teda bolo vidiet co najviac miest, ktore si mozete najst v zoznamoch “toto nesmiete zmeskat v Juznej Indii”.
Imaginárny cestopis a ne/imaginárne svety v človeku
Jedného dňa sa skrátka človek zobudí a má chuť odovzdať svoje psychické zdravie do rúk úplne cudzieho človeka, ktorý na to nemá vôbec žiadnu kvalifikáciu. Ja som už nevedel, ako ďalej. A tak som vyhľadal špecialistu.
“Sadnyte si.”
Posadil som sa.
Oproti ostatným špecialistom, ako sú napríklad zubári, alebo holiči, pani Eleonóra nemala kreslo, iba jedálenskú stoličku. Steny miestnosti obopisovali ezoterické motívy, fotografia Gustáva Husáka a vyblednuté výšivky s folklórnymi motívmi.
India: krajina duchovnej cistoty a materialnej necistoty
V meste Kanchanaburi v Thajsku sme sa s Katarinou rozlucili a teraz uz je vsetko iba na mne, na cele 2 mesiace. Je to vyzva, ked je vsetko iba na vas. Osud celeho sveta. Vsetko je vo vasich rukach, nemusite robit kompromisy, ale musite aj vediet, co chcete s tou vsetkou slobodou robit. A (ne)stastie je iba statistika, ktoru vnimate prilis osobne. z Bangkoku som v neskorych hodinach priletel do indickeho mesta Chennai.