tak ja vam teda o tom myanmare napisem, aj ked sa mi vobec nechce. nemohol som spat, pretoze teraz v ramci setrenia uz tyzden zeriem sosovicu. spoiler alert: tento clanok bude velmi vulgarny a obcas aj negativny, pretoze som teraz zase na druhom konci sveta a je tu ina polarita. a navyse je mi to jedno.

Myanmar je turizmom pomerne nedotknuta krajina nalavo od Thajska a vyzera ako obrateny roztahany mrmel (predovsetkym na mape). takze ked budete chciet ist z Thajska do Myanmaru, chodte proste dolava, urcite sa tam dostanete. a ak ste este nepoculi tento nazov, tak ste naposledy volili Luptaka a mozno vam teda nieco povie povodny nazov Barma. nove meno ma preto, ze si diktatorkska vlada povedala, ze to chce rebranding. a tak nastolili “demokraciu” a dosadili do parlamentu tie iste kurvy, ktore tam boli predtym. ako na Slovensku.

k Myanmaru mame my slovaci naozaj blizko, v rebricku spokojnosti sme sa totiz umiestnili hned nad nimi o necele tri body. tie sme si urcite zarobili tym, ze v nasej krajine nie je diktatura a teroristi. a ze zijeme v najbohatsej oblasti sveta a mozeme si dovolit kupit aj trebars trocha predrazene CTcka a rapovat o nich.

Myanmar… to je inak ta krajina, kde si zeny nedavaju kruzky iba na ruky, ale aj okolo krku. ja som nevedel.

myanmarske zeny sa zabavali s rastom zitnym (v cervenom kruzku). zdroj: ujebane z internetu. cize ukradnute. prepac mami.

mozno vam mile damy pride takato moda zvratena (mne zas pride zvratene, ked ma niekto umele nechty a neprizna si, ze ich ma na sparanie v nose a inych otvoroch), ale je to velmi prakticke, najma ak vas chce niekto skrtit a okrem toho sa to pomerne tazko kradne bez rezania a hmliazdenia, takze si na svoje nepridu ani zlodeji, chmatáci, lapajovia a ini huncuti pojebani (mami, budem ti tie skarede slova radsej vyznacovat sikmym, aby si vedela, ze to mas preskocit. vzor: hovno).

a aby toho nebolo malo, tak muzi tam nosia sukne. ale nie su transvestiti ani skoti, je to sucast kultury, napriklad ako u nas sustaky ked chcete vyzerat seriozne na opekacke. aj ja som si jednu taku suknu musel obliect, ked som sa siel v Yangone pozriet na jeden zo siedmich divov sveta, budhisticky chram Swedagon Pagoda, kde je prikazane mat zahalene lakte, kolena a samozrejme penis a vajcia.

a taka sukna je tiez celkom prakticka vec. jednemu myanmarskemu kamosovi som trocha zavidel, ked sme romanticky uprostred noci mocili po par pivach na ulici a on si len nadvihol suknu a v podrepe to zo seba vypustil. citil som sa tak inak. tato chvila bola specialna. je to jeden z tych zazitkov, ktore rozpravate svojim vnucatam vo veku, ked uz ten moc neudrzite.

v Myanmare si lahko najdete kamosov, pretoze ste biely pan(k)acik a kazdy sa chce s vami zoznamit a ukazat vam nejake zaujimave miesta v okoli, precvicit si anglictinu, oplut vam struny pri hrani gitaru a popripade spomenut, ze sa s snim rozvadza manzelka, zobrala mu vsetky peniaze a potom si nenapadne vypytat peniaze za sprievodcovanie po meste. ale to len zriedka.

v globale su myanmarski ludia velmi mili, komunikativni a usmievavi. ako Evka Mazikova. ok ok, toto uz tu bolo. tak dobre, tak su komunikativni ako premier v diskusnej relacii Duel bez oponenta. v tejto krajine ste vzdy obklopeni usmiatymi zdrogovanymi smajlikmi, ktorym v momente, ako vkrocite na ulicu, zacne pipat detektor na bielych ludi a zrazu vsetky pohlady smeruju na vas. ako ked pridete do holicstva a nemate vlasy (zarucene to nie je preto, ze ste faško s hakovym krizom na cele). je vyslovene nemozne vyjst na ulicu s destruktivnou naladou a cakat, ze vam niekto poda pomocnu ruku a pomoze znicit svet, pripadne privodit aspon taku malicku apokalypsicku alebo aspon zavrazdit par zlatunkych steniatok. nie. tu skratka nemate na vyber a ten skurveny (mami, vsimla si si, ako som vysvietil slovo skurveny?) usmev sa vam casom na tvari aj tak objavi. nehorazne. som rad, ze teraz som spat v Europe a mozem sa nerusene mracit.

Yangon

v Yangone je takychto skurvene milych usmievavych ludi 6 milionov. a okrem ineho uplne odrovnana premavka. auto by som v Yangone pouzil iba keby v nom mali playstation so simulatorom soferovania v dopravnej zapche. pocas cestovania (nielen v aute) je narodnou kulturou travit cas nepretrzitym trubenim. okrem tradicneho “nauc sa soferovat, kokot!“, s ktorym je nasinec dobre oboznameny, moze trubenie znamenat aj “dobry den, kokot” alebo “nech sa paci, mas prednost, kokot”, “cau jozo, ako sa ma tvoja zena, kokot?” a tak celkovo cokolvek. a potom znenazdajky vo vecernych hodinach premavka a klaksonove dialogy uplne ustanu a trojprudovky sa premenia na poulicne futbalove ihriska, kde sa topanky pouzivaju iba ako branka a na uliciach sa konecne ozyva “prihraj, kokot“.

“nikdy sa neriadte tym, co pisu na internete”
– Dalai Lama

ja som sa na internete docital, ze v Yangone nie je moc co vidiet. naozaj nie je, pokial sa taxikom vyvazate medzi hotelom a restauraciou. tym chcem povedat, ze v Yangone a tak celkovo kdekolvek vo svete je co vidiet a co robit, pokial sa nesnazite za kazdu cenu citit sa ako doma (preco potom neostat doma?) a ste pripraveni prisposobit sa miestnym a zazivat spontanne situacie. potom fakt staci vyjst na ulicu, mat pripravene zmyslove a pripadne pohlavne organy a nasledovat svoj instinkt. vidis tu bezzbrannu dievcinu v temnej ulicke, kde nikto nebude pocut jej krik? vies co mas robit. a ktore organy mas pouzit…

…ano, cuchove! onuchaj ju!