Tento recept sa v nasich rodinach traduje po generacie. Moj dedo ho nosil v konecniku 15 rokov a z toho 10 rokov mal sedavu pracu traktoristu. Nic prijemne.

Chcel som ho zdielat s ostatnymi mamickami na mimibazare, ale zial neobsahuje parky ani kecup a teda v komunite by sa zial nestretol s pochopenim.

Bude to super, Maťko. Zaciname.

1. ingrediencie polozime na stol. namiesto jarnej cibulky mozeme pouzit Jar.

2. spolubyvajuci Milan vari polievku. nemame zmysel pre krasno a neobtazujeme sa fotit v zrozumitelnom uhle alebo svetle. 

3. obaly od korenin nasekame nadrobno a zmiesame s Jarou. doska je opat cela  zajebana. frustrujuce. ale to už je problém budoucího Houmra. 

4. ingrediencie bez akehokolvek zmyslu a poradia najebeme do panvice a zamiesame. zmes musi vyzerat, akoby ju uz niekto predtym jedol

5. jedlo sa pripieklo o panvicu, kym sme si otvarali vino. rezeme si zily, nedari sa nam a uvedomili sme si, ze sme zabudli kupit jogurt. pouzijeme vanilkovy Pribinácek.

6. cerstvu krv nechame kvapkat do panvice. miesame zdravou rukou.

7. nic sa nam nedari, bude to dalsie skazene jedlo. ako vsetko v nasom zivote. co sme vobec ocakavali? ze po desiatkach zivotnych neuspechov a skazenych medziludskych vztahov bude varenie jednoducho iba o laske k jedlu? varenie je zlozita vedna disciplina, ktoru takyto nimand nezvladne. bolo uplne jasne, ze to poseries. nikto ta nema rad. 

8. alibisticky pridame hrasok… akoby to malo nieco zmenit.

9. ked jedlo vyzera ako grcka, odstavime ho od zdroja tepla (nie, nie je to teplo nasej existencie, ta je chladna a bez zmyslu) a nechame vychladnut na pracke – tam, kde si Milan robieva smoothiecka.

10. jedlo podavame vykydnute na tanieri bez akehokolvek zmyslu pre estetiku. zerieme pred pocitacom a, aj keby sa jedlo nahodou podarilo, jeho chut popri konzumacii multimedialneho obsahu vobec nevnimame.

Dobru chut!