caute kamosi. pretoze za uplynuly mesiac som sa ocitol na zaujimavych miestach, ktore mi rozvirili tok myslienok v hlave ako eva mazikova dianie na parkete v dome dochodcov, a naviac sa viaceri pytate, ako sa mam v Thajsku, ci zijem, a ci uz som mal sex s muzom, ktory vyzera ako zena, rozhodol som sa pre vas napisat blog. snad vam bude aspon trocha k uzitku a uplne najradsej by som bol, keby vas trocha inspiroval alebo donutil zamysliet sa.
a kedze cestopisne blogy su nuda ako prednasky historiografie na muzikologii (pozdravujem profesorku a jej meotar, ktory to vedel vysvetlit lepsie), budem sa snazit, aby tento blog bol skupejsi na encyklopedicke informacie a bohatsi na fekalny humor a divne situacie s blbymi komentarmi vlastne mojmu stylu komunikacie, teda OSVS (oplzlemu sedláckemu volnemu stylu).
hovno. (to je na zaciatok, aby ste si zvykli).
nebudem vam teda prilis sprostredkovavat pohlad na to, ako to kde vyzera, co kde jedia, kolko to stoji a na akej strane jazdia auta. ak to chcete vediet, chodte do sveta, pretoze lepsie ako o comkolvek rozpravat, pisat, alebo citat, je to naozaj zazit :)
Bangkok smrdi
na uvod – ak to teda neviete, do sveta som sa vydal, pretoze som chcel trochu hlbsie zistit, kto som a co tu mam akoze (na svete) robit, naco zijem a preco nie som napr. vtakopysk alebo pouzity tampon. tiez ma zaujimalo, kde predavaju najlacnejsie tycinky snickers a kde sa po objavovani roznych zivocisnych druhov usidlili Pa a Pi.
po par nadychoch a vydychoch som z pohodlia zaprdeneho gauca bookol let do Thajska, rozhodnuty co najmenej utracat, dobrovolnicit a pokial mozno casom zarabat popri cestovani. pre zaciatok som chcel byt na seba trocha drsny a dopriat si nezvyk, kulturny sok, nepohodlie a tak vobec byt niekde v uplne cudzej krajine, zazit trocha starej dobrej beznadeje (len si spomentne na posledne parlamentne volby) a musiet sa spolahnut iba na seba… a svoj iphone s internetom, na ktorom vobec nie su vsetky informacie a mapy (nie, naozaj, v skutocnosti to nepouzivam).
odlietal som 3.jula z prahy a musim povedat, ze s pomerne drahou gitarou je to trocha adrenalinove dobrodruzstvo, kedze gitara viditelne presahuje rozmery prirucnej batoziny a vsetky aerolinky vam odporucaju si pre nu kupit druhe sedadlo. trocha ignorancie vsak neuskodi: pri prechode cez gate som kracal ako ostrielany cestovatel (ktory uz letel 2x cez ryanair), gitaru otocil dole hlavou a poprosil ju, aby sa tvarila ako mensi ruksak v tvare hello kitty. je to hérečka. gate assistant sa asi vrtal v nose a nasledne obdivoval svoj archeologicky nalez, alebo mu to skratka bolo iba jedno, podstatne je, ze som bez zbytocnych opletaciek letel s gitarou na palube.
po prilete do Bangkoku som sa adaptoval na pach spaleneho oleja a zmenil na zachodoch oblecenie (ano, aj som sa vysral). na zachodoch viem ocenit, ak sa dokazu ludia v susednych kabinkach odviazat a podelit sa o svoje aktualne pocity. zvuky ako “oh mein got” alebo “uuuh ai ai ai, člup člup člup” ma naplnaju pocitom sudrznosti a v tychto situaciach viem, ze na svete nie som sam. dakujem, priatelia.
v Bangkoku som stravil 3 dni u svojho couchsurfing hostitela Nikiho, ktory ma prenocoval, nakrmil a ukazal mi aspon nepatrny zlomok Bangkoku v okoli jeho bytu. je obrovsky, spinavy a smrdi (teda Bangkok, Niki je na thajskeho chalana celkom vysoky a cistotny, ale mozno iba hral formu a je to maly humusak). videl som par budhistickych chramov, vystavu, obchodne centrum a spinavu rieku.
eroticku masaz som absolvoval priamo na byte u Nikiho, kedze cerstvo dostudoval tuto oblast a ponukol sa, ze v ramci praxe mi spravi masaz. to som este nevedel, co je thajska masazna skola, a ze ked nechcete, aby maser po masazi chrbta, noh, ruk a hlavy presiel na slabiny a pokusil sa natriet olejom vase prirodzenie, je zvykom prekrizit nohy. ale uz to viem. svadbu sme mali v malej kaplnke na brehu rieky. mal som ruzovy zavoj a z torty vyleteli moriaky (sorry Zuzka).
viem, je to napinave – uz tu mame milostny trojuholnik, mesto hriechu a niekolko moznosti, co sa s nasim retardovanym hrdinom udeje. na tomto mieste vsak kreslim pomyselnu ciaru a zapinam titulky. pokracovanie coskoro ;)
Pingback: ako znova prezit Bangkok a napisat o tom plytky blog • ja.som()