caute kamosi a kamosi kamosov, najomni vrahovia a polonahe faninky, ktore sledujete kazdy moj pohyb. dlho som nenapisal ziadny fekalny pseudoreport z mojich ciest a asi dnes nastal den, kedy to odcinim.

rekapitulacia

po prilete do europy (a strate draheho telefonu na letisku pri brane c.46), piatich dnoch v Amsterdame a troch mesiacoch v Portugalsku sa nas retardovany hrdina ocitol opat v Thajsku. asi mal pocit, ze sa potrebuje oslobodit pred Europou a zavazkami (a nasledne prist na to, ze sloboda zacina a konci predovsetkym hlave), a tak sa vratil opat do Azie.

chutka mladenca prihodi a skusenosti

tak. a teraz radsej zmenim temu ako moderatorky Zenskeho Magazinu (nechcel som spominat konkretne mena, ale su to Iveta Malachovska a Sona Mullerova. a pri googleni ich mien som bohuzial narazil na toto uchylne video. SilonkarSK, kto si?), preskocim posledneho pol roka a napisem vam, ako sa zije a cestuje v Laose. pretoze prave tam som sa po dalsom meditation retreate, havarii na motorke, kurze permakultury a naslednom vyprsani predlzenych viz v Thajsku a dalsich veciach, o ktorych som lenivy pisat, ocitol.

prekrocil som (krokom dlhym zhruba 200m) rieku Mekong a na den zakotvil v prihranicnej dedinke Huay Xai a dal si tam strasne dobru veceru za 1 euro a okostoval miestne pivo BeerLao. cely cas ma nenavistne sledovala strakata macka. mozno som jej jedol surodenca alebo co.

Laos je podla kapitalistickych standardov velmi chudobna krajina bez tovarni, vodnych priehrad, vyrobnych hal a disneylandu, takze sa tam neda ani nic robit a asi preto sa sem plizi tolko turistov. pretoze mimo miest je tam vsade iba trapna nedotknuta priroda, zelen, obrovske horske utesy a vodopady. ale nebojte sa, nic z toho som ja poriadne nevidel, pretoze som sa pohyboval po turistickej trase zo severu na juh. som predsa kapitalista a my potrebujeme stary dobry konzum, nie nejaku drbnutu prirodu.

z Huay Xai som nasadol na dvojdnovu preplnenu pomalu lod do mesta Luang Prabang. spomenul som uz, ze bola preplnena? nie? takze, ta lod bola preplnena, celkom draha a plna turistov (a ja predsa ziadny poondiaty turista nie som). sedadla boli pohodlne, s dostatkom miesta pre nohy… pokial ste 8 rocne ochrnute dieta. ale aj napriek tomu vsetkemu, plavit sa po Mekongu je bohate na pohlady a co je najdolezitejsie, znie to cool, ked o tom pisete na blogu alebo sa v sirotinci chvalite pred 8 rocnym dievcatkom, ktore pravdepodobne nikdy neprekroci 50km radius a navyse nerozumie po anglicky. samozrejme, ani odtialto nemam ziadne fotky. vlastne, v skutocnosti som stravil posledneho pol roka doma a intenzivne sa venoval masturbacii.

plavba to bola sice narocna, ale aspon tam nebolo karaoke, ako som tesne po zakotveni v Luang Prabang spozoroval v susednej poloprazdnej lodi s laoskymi obcanmi. azijski ludia zboznuju karaoke.

Luang Prabang je pekne kulturne mestecko s bohatou povodnou architekturou, malymi hostelmi, chillout barmi a mnozstvom chramov trebars s mnichom kosiacim travu velmi hlucnou vyzinackou pozujuc popri tom pre skupinku turistov. a oni to potom zdielaju na facebook. v hlave mi utkvelo 3 hodinove hladanie volneho hostela, nekonecne odmietanie tuk tukov, tulanie sa po skvelom night markete, all you can eat vegetariansky stanok za 1 evricko, hranie basketbalu s deckami pri skole (stylovo som sa spotil v okoli rozkroku) a hranie pri ohni v hosteli, v ktorom nie som ubytovany a odmietanie lacnej ryzovej whiskey. po troch nociach bolo na case sa spakovat a pohnut dalej.

rasto zitny (v kruzku) sa zabaval v skorych rannych hodinach pri vyberani almuzien s budhistickymi mnichmi

yeeesss, igelitky zdarma

v Laose je asi najvacsie dobrodruzstvo (samozrejme, hned po moznosti objednat si pizzu s hasisom alebo lysohlavkami, nahy sa plazit po chodniku a pytat sa okoloiducich, ci tadialto nevideli utekat sprchovy kut) cesta autobusom. a ci uz je to minibus, dodavka alebo velky doubledecker, dovnutra sa vzdy vtesna priblizne o 20% ludi viac, ako je podla fyzikalnych zakonov mozne. ale tu zabava nekonci. cesty su v podobnom stave, ako moja plet na strednej: hrbolate, neupravene, pevny povrch je skor vynimkou, obcas chybaju okna a cestujuci miestami doslova lietaju vovnutri. ale je to sranda :)

tymto stylom cestujete 200 km medzi dvoma vacsimi mestami a trva to 10 hodin, asi ako ked sa pridete zaregistrovat na urad prace a ste treti v poradi. a presne takuto cestu som absolvoval z Luang Prabang do hlavneho mesta Vientiane (a potom este parkrat smerom na juh). spociatku som sa potesil, ze nam rozdali igelitove sacky, aby sme nerobili bordel, ale potom sa niekto do svojho osobneho smetiaku vygrcal a istu chvilu som myslel, ze aj mne by sa jeden zisiel.

po Luang Prabang a vyhrkanej desathodinovej ceste ma teda cakalo hlavne mesto a ja som zase nevedel, co mam cakat ja od neho – trebars ze mi v autobuse vo vacku vyklzne aj druhy (a uz posledny) telefon, takze teraz nemam za co volat na pornolinku dovery a uz vobec si najblizsiu dobu nezahram maxihru.

chcel by som s tebou prejst cely svet,
moja nokia,
kym si este mlada a v zaruke

chcel by som ta zaplnit selfíčkami z kupelne,
moja nokia,
ale pamat ti siaha iba do 4 mega

chcel by som ta posledny krat dobit,
moja nokia
ale teraz mam aj tak inu nabijacku

chcel som s tebou planovat buducnost
moja nokia
ale naozaj nemas vobec dobry organizer

alebo ze mi hned prvu noc spred hotela zmizne zamknuty bicykel, ktory som si prenajal. (skoda, bol v udrziavanom stave – asi ako keby na nom moj dedo chodil desat rokov do krcmy a po ceste sa vzdy pobil s chodnikom). nastastie som zan namiesto pasu nechal zalohu 30 eur (ktorych rozhodne nebol hodny). v opacnom pripade by som im musel zaplatit este dodatocnych 60 eur, ktore odo mna navyse pytali. v tomto pripade som vsak platil iba priblblym usmevom a vysvetlenim, ze nedostanu nic. laoski (a vseobecne azijski) ludia sa totiz musia naucit, ze nie kazdy biely cloviecik je nekonecne vrecusko penazi, z ktoreho sa moze vyberat lubovolnymi sposobmi. stacilo predsa povedat, ze su z jehovistickej cirkvi a ja by som im tie peniaze ochotne dal.

som za(ro)bil

bicykel mi urobil trocha skrt cez rozpocet, pretoze som si na Laos vyhradil presne 100 EUR (tento rozpocet som neskor prekrocil iba o 400 EUR), za ktore som si planoval zriadit 3-mesacne thajske viza a zvysok nejak rozumne investovat – trebars do piva alebo novej maskary, ktora predlzi moje zalepene mihalnice, a ja budem konecne vyzerat prirodzenejsie.

ale aj na moju financnu situaciu mal vesmir riesenie: pri ranajkach na hoteli som sa dal do reci s postarsim americanom, ktory (necakane) potreboval webstranku pre vietnamsky domorody kmen (ano, dnes uz aj domorode vietnamske kmene vedia, ako robit marketing. skoda, ze to nevie polovica podnikatelov na Slovensku). 5 hodin prace, 130 eur, spokojnost a vyhliadka lepsich casov pre moje mihalnice. pokracovanie nabuduce.