Kvapky potu medzi ritnicami,
slunce pálí jak žáha,
hnedé na slipoch, zvetralé…
– pozri, aha!
Richard tíško čuší.
Obdivuje si popraskané pľuzgiere,
Slnko žlté sťa špina z uší,
on však nevníma – serie.
Obloha ako facka jasná,
vôň česneku.
Hovno – vec úžasná,
prezradí veľa o človeku.
aj, zde leží zem ta
lol, to co zas dava henta?stojí stojí mohyla,
rofl, to si zabilahoj mor ho, detvo môjho rodu.
btw predam listok na pohodu
tak ja vam teda o tom myanmare napisem, aj ked sa mi vobec nechce. nemohol som spat, pretoze teraz v ramci setrenia uz tyzden zeriem sosovicu. spoiler alert: tento clanok bude velmi vulgarny a obcas aj negativny, pretoze som teraz zase na druhom konci sveta a je tu ina polarita. a navyse je mi to jedno.
v ramci cakania, kym sa sami dopisu nejake dalsie dobrodruzstva z ciest, som sa rozhodol na podporu chudoby navstevnosti postupne zverejnit najchutnejsie kusky mojej fekalnej poezie a zoskupit ich v tejto virtualnej zbierke s nazvom Hovna v atramente. dnes vam prinasam basen, vdaka ktorej mi uz podlahla nejedna zena (mozno dve). dobru chut. hovno.
z thajskeho ostrova Koh Lanta som opat vykracoval do neznama, zoci voci dobrodruzstvu a nebezpecenstvu. ako ked pouzivate Internet Explorer. mna ale cakal Myanmar a predtym mozno nejake to znasilnenie v temnych ulickach Bangkoku. od tychto vysnivanych zazitkov ma delili uz iba myanmarske viza na ambasade v Bangkoku a predtym vzdialenost 600 kilometrov. nebudem ani spominat, ze som tuto vzdialenost v casovej tiesni opat neuspesne prestopoval. no dobre, tak som to spomenul… a navyse, kedze som pohodlny cestovatel, z ktoreho neustale vypadavaju peniaze, rozhodol som sa zmeskat lacny a nasadnut na luxusny 12 hodinovy autobus do Bangkoku. pri dverach na mna mrkala mlada stewardka v sexi tele. muzskom tele. pamatajte, nehodnotte ludi podla vzhladu. napriklad niekto moze mat hranatu hlavu a stale sa moze stat milovanym premierom malej vychodoeuropskej krajiny (akakolvek podobnost s realitou je cisto nahodna, Robert).
po meditation retreate som citil hlboku empatiu k celemu svetu a rozmyslal, ako zachranit vase mizerne a zbytocne zivoty. bolo jasne, ze treba konecne urobit to, na co som bol predurceny: obliect si kostym superhrdinu a zachranit svet. ale kedze ja som mal iba tielko a kratase a taktiez moje telo v odraze vodnej hladiny vyzeralo iba ako take male tielko, pochopil som, ze svet potrebuje novy druh hrdinov: hrdinov, ktori bojuju slovami v tieni monitora a pred zloduchmi su neochvejne chraneni piratskou verziou antivirusu z roku 2004. rozhodol som sa teda prezaciatok zachranit svet tymto blogom v slovencine. pevne odhodlany, potreboval som uz len svoju zakladnu. potreboval som utocisko pre boj so zlom tohto sveta. potreboval som pripojenie na internet.
bol raz jeden thajsky komar. narodil sa v bazine nedaleko klastora a detstvo v larvalnom stadiu prezil u babky na vidieku. ako problemovy pubertiak si rezal kridla a pocuval smädmetalove kapely. po vystudovani univerzity v Komarne sa vratil na rodnu hrudu a sadol si na jednu osobu, ktora sa marne snazila meditovat. osud vsak chcel, aby o 1,3 sekundy bezvladne lezal v kaluzi krvi. mojej krvi.