Kvapky potu medzi ritnicami,
slunce pálí jak žáha,
hnedé na slipoch, zvetralé…
– pozri, aha!

Richard tíško čuší.
Obdivuje si popraskané pľuzgiere,
Slnko žlté sťa špina z uší,
on však nevníma – serie.

Obloha ako facka jasná,
vôň česneku.
Hovno – vec úžasná,
prezradí veľa o človeku.

To, o čo sa snažia davy,
Richard má už ochvíľu zdolané
keď až mdlo je mu od únavy,
v momente – buala – je dosrané.