Vraj je dopyt po cestovatelskom blogu. A kde je dopyt, tam casom pride ponuka. Dakujem vam, tesi ma zaujem minimalne styroch ludi a jedneho psa.

Prepacte, ze som sa neozval skor. Moj zivot mi pripada vsedny. A obcas, ked sa zzijem s prostredim a prirastiem k nemu ako plesen k priestoru medzi palcom a ukazovakom na nohe po pravidelnych navstevach plavarne, zabudam, ze doma, v Europe, kde sa respektuju pravidla cestnej premavky a z kohutiku tecie pitna voda, v rodinnom kruhu sedia ludia pri borovicke a kapustovych haluskach, rozpravaju si historky davnych Sloviänov a mozno ich zaujima, ako sa zije v nevsednych krajinach na druhej strane nasej plochej Zemegule.

Ako to zacalo

Rozchodom. Velka drama. Dvaja ludia spolu dokazu v harmonii a ňuňu atmosfere prezit rok, a potom uz spolu rok prezit nedokazu (ako nasa koalicia, odvodene od slova koala). Tak uz spolu neziju. Ale su to sebevrahovia, tak si este na dorazku booknu letenky do Thajska a stravia tam spolu mesiac ako ex frajeri. A ani sa nepozabijaju, dokonca si to uziju. Ja viem, nedava to ani trocha zmysel. Ale nemusi.

Este kratka filozoficka uvaha na temu vztahov: Mas partnera (nie obchodneho – zivotneho, ako BMG invest) a kamarata. Oboch mas velmi rad a chces pre nich to najlepsie. Tvoj kamarat si najde noveho partnera. Tvoj kamarat je stastny, a aj ty si za neho stastny, pretoze mu to prajes. A potom si tvoj partner najde noveho partnera (aka BMG invest praskne). Ale uz stastny nie si, pretoze tam ucinkuje aj tvoje ranene ego. A zo zivota je telenovela – to vsetko sa stalo tebe a cely svet sa deje proti tebe. A uz nikomu nic neprajes. Uz nechces, aby bol tvoj (ex)partner stastny, pretoze bude stastny s niekym inym. Ponaucenie: ziadne. Ludia su sebecki egocentricki idioti. Partnerov povazujeme za vlastnictvo. Ale partner nie su hodinky, to su zive tvory, ktore robia vlastne rozhodnutia. A ver ci nie, kazdy robi rozhodnutia, ktore maju benefit pre neho. Svet sa netoci okolo teba. To iba ten tvoj.

Ano, strasne mudre. Pokracujeme.

Opat v Thajsku, jedneho dna si ma tu mozno nechaju

Thajsko je fajn krajina, pokial chcete otestovat svojho dobrodruzneho ducha. Katarina je super clovek, ktory ma dobrodruzneho ducha a preto sa ku mne pridala do Thajska. Dobrodruzneho ducha ma aj Fox Mulder, agent FBI z Aktov X, ktoreho stvarnil David DobrodruznoDuchovny po boku Gillian Anderzkošícsonovej.

A tak sme v septembri (opat zo zaprdenej stolicky) bookli letenky Vieden-Peking-Bangkok. Tento krat mi uz ritku nestiskalo, lebo som vedel co ma caka. Ale mozno druhej polke nasho popoveho dua z 90-tych rokov ano.

Pokrceny ako vyse 50% volebnych listkov Jiriho Drahose z druheho kola prezidentskych volieb u nasich bratov, priletel som do Bangkoku po 14-tich hodinach v dvoch lietadlach a 4-hodinovom medzipristati v Pekingu. (Este som neletel v lietadle, do ktoreho sa mi zmestia nohy. Ale aspon sa tam vzdy zmesti dieta, ktore vam kope nohami zozadu do sedadla.) Uz mi ostavalo iba dalsich 6 hodin pockat na lietadlo, z ktoreho sa vyruti Katarina (pretoze v septembri sa lacne letenky minali rychlo ako horalky na skolskom vylete, leteli sme z Pekingu inymi lietadlami), a potom uz len “prespat” ako socka, na zemi na letisku, stravit nasledujuci den chodenim po Bangkoku a hura do 13-hodinoveho vlaku, smer Chiang Mai. takze 3 dni bez normalnej postele.

Chiang Mai

Chiang Mai je vacsie mesto na severe a su tam, ako vsade na planete, premnozeni geneticki potomkovia prvych primatov. To vam musi stacit. Cestovali sme sem preto, lebo sme si tu este z pohodlia domova dohodli dobrovolnicky projekt. Stravime tu 2 tyzdne – vratane vianocnej vecere, novorocnych ohnostrojov a predsavzati, na ktore sa kratko na zaciatku roku 2018 vyserieme.

V online popise nasho dobrovolnickeho projektu bolo nieco taketo: hyper cool mega ultra projekt usity presne na vas – zite v kludnom lesnom prostredi severne od rusneho Chiang Mai, zite jednoduchym a holistickym zivotom, jedzte zdravo a vegetariansky, a pomozte nam v prostredi budhistickeho klastora vybudovat joga a meditacne centrum, tu sa nefajci a nepije.

Projekt vedie Poliak, volajme ho Miša (ako ten tvarohovy dezert), jeho priatelka Mai je Thajka. Den nulty: Miša kupuje v miestnych potravinach na nase privitanie pivo. Den druhy: Miša pyta od Katariny (ktoru vola po svojom Kaša) cigaretu. Den treti: Miša hovori, ze planuje kupit 2 gramy travy, ci sa nechce niekto zlozit. Den stvrty: Mai vari masity obed. Vlastne nestaviame joga a meditacne centrum, staviame Mišov dom. Na centrum svetoveho a vnutorneho mieru pride az potom. Ale to sa nestazujem. Miša je priatelsky, vtipny a bezprostredny clovek, len akosi nezvladol v popise projektu odzrkadlit realitu. Vobec mu to nezazlievam, ale niekto mozno raz bude. A Mai vari 3x denne to najlepsie thajske (a ked chce, aj talianske) jedlo. Celkovo nas bolo aj so psom jedenast. Takze sme mohli vyzvat na ferovku vo futbale trebars aj TJ Slovan Trenčianska Turná. Ale nesmeli sme sa nechat zranit, pretoze by potom nemal kto striedat.

Praca vnutri a okolo domu bola rozna – dom je takmer hotovy, treba ho upratat, poopravovat odflaknutu pracu, ktoru robili Thajci, ponatierat dvere, a tak dalej a tak dalej, ved to poznate priatelia, kazdy z nas uz predsa neraz staval dom.

Jedneho dna bol v dome had a schoval sa v hadici od vysavacu. To je vsetko, koniec pribehu o hadovi. Co ste cakali?

Volneho casu bolo obcas az moc, kedze Miša ma trocha problemy s organizaciou a sebadisciplinou a obcas sa zacykli pri baleni jointov. Takze sme sa mohli casto premavat na scootri a donekonecna sa stracat v labyrinte thajskej dedinky, relaxovat a spoznavat sa s ostatnymi dobrovolnikmi, robit vylety do Chiang Mai alebo Pai – hipickeho mestecka blizko severnych hranic.

Asi neviem pisat cestopisy

Dva tyzdne v projekte na severe Chiang Mai ubehli ako prazdniny u stryca Rafaela. Teda pokial predpokladame, ze stryco Rafael je v pohode a nie je pedofil.

Po tychto dvoch tyzdnoch sa z nas stali nefalsovani turisti. Teraz bol cas preskumat Thajsko – tak, aby Katarina videla co najviac a tak, aby som ja nevidel veci druhy krat. Rozhodli sme sa drzat sa severnej polovice krajiny, na juznych ostrovoch prsalo a presun by bol komplikovany. Ale aj tak to znamenalo cestovnu horucku a vela presuvania.

Nemam rad Bangkok. Ale aj tak som v nom bol v priebehu jedneho mesiaca 4-krat. Vzdy cez to mesto musite prejst, pokial prechadzate cez stred krajiny. Nas nasledujuci ciel bol ostrov Ko Samet, nedaleko od Trencina Bangkoku. Mozete na nom sediet na plazi, plavat v mori, jest drahe jedlo alebo… to je vlastne vsetko. Nic, naozaj nic na tom ostrove nie je. Nechodte tam.

Viete, ja asi nie som moc dobry autor na tieto popisy roznych cestovatelskych destinacii. V tom je celkom dobry Boris Filan. A este v pisani textov Elanu… vsade su totiz ludia, zradlo, ubytovanie, situacie, priroda. A ja vam ich mozem takto krasne beletrizovane popisovat, ale aj tak budete hovno vediet, ake to je. Proste si jedneho dna zbalte kratase a tricko a chodte si to pozriet a zazit. Deodorant nepotrebujete, aj tak sa furt spotite ako diva svina a pod pazuchou budete mat mapu Svajciarska. Ale iba pod lavou.

Ok, po zdechlom ostrove Ko Samet bola dalsia zastavka tusim Ayutthaya. To je byvale hlavne mesto Thajska a byvale najvacsie v starom svete, ked boli bohovia malicherni a kruti. Je tam milion chramov, su krasne, vozili sme sa tam na bicykloch (aj tu sme sa spotili pod pazuchami), videli chramy a slony, jedli jedlo, pocuvali hudbu a dali si thajsku masaz bez happy endingu.

Ideme dalej. Z Ayutthaye sme urobili jednodnovy vypad do mesta Lopburi, ktore je trocha zanedbane. To znamena, ze to tam vyzera ako vo Falloute. Je tam super chram, v ktorom na vas vyskakuju opice a snazia sa vam ukradnut nieco z batohu. Inak chilloutuju na kamennych stenach chramu a vedu spory o jedlo a turisti si ich fotia.

Ideme dalej. Odtial sme sli do mesta Kanchanaburi, kde je zeleznicny most cez rieku Kwai, o ktorom sa natocil film. Pri jeho konstrukcii zomrelo velmi vela ludi. Je tam aj velky cintorin so stovkami hrobov padlych spojeneckych vojakov. Niektori nemaju ani meno. Precital som si vsetky epitafy na jednom rade hrobov a bolo mi smutno.

Vojna sposobila vela smrti a este viac zialu. Hitler sa snazil zmenit svet podla toho, co si myslel, ze je spravne. Pre neho to bola uslachtila vizia. Vidite, to co je dobre a zle, je iba relativna konstrukcia na zaklade nasich internych hodnot. Nase hodnoty su definovane udalostami, ktore sa stali v nasom zivote, rodicmi, ktori nas vychovali, prostredim, v ktorom sme vyrastli, knihami, ktore sme precitali.

Snazit sa v diskusii alebo na bojisku presadzovat svoju pravdu je boj s veternymi mlynmi. V krcmovej diskusii vyhrava ten s vyssou inteligenciou (alebo ten, kto krici najhlasnejsie), v ringu zase ten s lepsimi bicepsmi. Ale vasa sukromna pravda aj tak nikdy nebude presadena porazenim oponenta. Aj ked lezi v kaluzi krvi na zemi, stale si mysli svoje. A ked jedneho dna porazime, vyhladime, alebo presvedcime vsetkych oponentov, aj tak sa jedneho dna narodi niekto, kto si bude mysliet svoje. Takto sa zacyklujeme v nekonecnom konflikte. Chcelo by to iny pristup. Potrebujeme najst nejaku absolutnu pravdu, na ktorej sa vsetci zhodneme. Absolutna pravda, ktora nie je ta moja ani ta vasa. Absolutna pravda, ktora nie je odvodena od toho, co sme zazili a co si myslime, ze je pravda. Niekde okolo nas tato pravda poletuje, penetruje vsetko, ale my ju nevnimame, pretoze sa prilis sustredime na ten svoj maly sukromny ostrovcek pravdy. Nie je vsak nedosiahnutelna. Cesta k nej by pre zaciatok mohla zacinat v hladani toho, co je medzi nami a okolim spolocne a nie rozdielne: sme energia, poskladana do castic usporiadanych do specifickeho biologickeho stroja, druhu cicavca, ktory dominuje na tretej planete obiehajucej okolo jedneho slnka v jednej slnecnej sustave v jednej z miliard galaxii. a tento zhluk castic sa niekde za futbalovym stadionom s boxerom na ruke rozbehne oproti inemu zhluku castic a krici: baník Pyčoooo! smrt Pražákůůům!!!